Z OBSAHU:
- Vek odchodu do dôchodku v Austrálii sa v júli zvýši na 67 rokov.
- Vo Francúzsku viedli plány na jeho zvýšenie k štrajkom a protestom.
- Riaditeľa Inštitútu verejnej politiky Univerzity Západnej Austrálie by neprekvapilo, keby sa veková hranica v nasledujúcich rokoch ešte zvýšila.
Plány na zvýšenie veku odchodu do dôchodku sa vo Francúzsku stretli s protestmi v uliciach a štrajkami zamestnancov, ktoré poznačili chod škôl, dopravu a produkciu energie.
A kým veľká časť Francúzov nesúhlasí s odchodom do dôchodku v 64 rokoch, Austrálčania sa tento rok budú musieť vyrovnať s vekovou hranicou 67 rokov.
Čo teda stojí za posúvaním dôchodkového veku a čo to znamená pre pracujúcich Austrálčanov?
Bol vek odchodu do dôchodku v Austrálii vždy 65 rokov?
Starobný dôchodok bol v Austrálii zavedený v roku 1909, a obyvatelia naňho mali nárok po dovŕšení veku 65 rokov. Ženám ho o rok neskôr znížili na 60 rokov.
Plán francúzskej vlády zvýšiť minimálny vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov do roku 2030 sa stretol s protestmi naprieč celou krajinou. Source: AAP / CHRISTOPHE PETIT TESSON/EPA
V 90-tych rokoch to však Keatingova vláda zvrátila, keď zaviedla zmeny, ktorými sa (postupne do roku 2004) vek dôchodkovej spôsobilosti žien zosúladil s mužmi.
Liberáli neskôr navrhli postupné zvýšenie až na 70. rokov, k čomu malo dôjsť do roku 2035. Svoj plán zverejnili vo federálnom rozpočte na rok 2014.
Návrh však nenašiel podporu a hoci sa v roku 2017 zaviedlo postupné zvyšovanie dôchodkového veku o šesť mesiacov každé dva roky, od plánov posunúť oprávnenosť nad 67 rokov sa upustilo. Vtedajší premiér Scott Morrison v roku 2018 rozhodol, že číslo 67 bude míľnikom, nad ktorý nepôjdeme.
V súčasnosti musíte mať 66 a pol roka, aby ste mali nárok na prvú výplatu penzie. 1. júla 2023 sa to však zmení na 67.
Ako funguje starobný dôchodok?
Starobný dôchodok je sociálna podpora, ktorú štát poskytuje ľuďom, ktorí dovŕšili stanovený vek a už viac nepracujú.
V Austrálii je okrem štátnej penzie zavedený aj takzvaný superannuation systém, v rámci ktorého si pracujúci šetria isté percento zarobených peňazí na investičných účtoch, a po odpracovaných rokoch ich môžu použiť na pokrytie životných nákladov.
Oba systémy dôchodkovej finančnej podpory existujú súbežne, pričom to, či jednotlivec dostane štátnu penziu, a akú bude mať výšku, závisí práve od jeho superannuation a majetku.
Austrálsky starobný dôchodok je financovaný z daní, ktoré platia pracujúci Austrálčania. Populácia však starne a penziu potrebuje väčší počet ľudí.
Riaditeľ Inštitútu verejnej politiky Univerzity Západnej Austrálie Prof.Shamit Saggar tvrdí, že „existuje skutočné riziko, že systém bude v určitom období podfinancovaný, keďže je v danom čase priamo závislý od počtu dôchodcov k počtu pracujúcich."
„Je to ako pevná obálka, ktorú môžete rozšíriť len v závislosti od počtu pracovníkov, ktorých máte. Vyšší vek nároku na dôchodok je výsledkom toho, že v systéme jednoducho nie je dostatok pracovníkov na financovanie starnúcej skupiny ľudí – je to pre nás výzva,“ hovorí.
Niektorí ľudia pracujú aj v staršom veku, ale mnohí priznávajú, že čelia diskriminácii. Credit: FG Trade/Getty Images
Zvýši sa vek odchodu do dôchodku v Austrálii nad 67 rokov?
V súčasnosti síce neexistuje žiadny konkrétny zákon, ktorý by nás zaväzoval k ďalšiemu zvyšovaniu vekovej hranice po júli 2023, ale profesor Saggar tvrdí, že to vôbec nie je vylúčené.
"Neprekvapilo by ma, keby sa súčasná alebo budúca vláda pokúsili prekročiť hranicu 67 rokov."
Na otázku, či existujú aj iné nástroje na zvýšenie daňových príjmov za účelom financovania starobného dôchodku odpovedal, že Austrália by sa mohla zaoberať rozšírením pracovnej sily prostredníctvom migrácie a zavedením účinných postupov pri starostlivosti o deti, ktoré by umožnili väčšiemu počtu žien pracovať viac hodín.
Migrácia má podľa neho nižší vekový profil a “prisťahovalci sú zvyčajne ekonomicky aktívnejší. Aj preto je to jeden z účinných spôsobov, ako rozšíriť populáciu v produktívnom veku."
V tejto súvislosti pripomenul aj zníženú pôrodnosť, ktorá do tejto problematiky priamo zasahuje. V Austrálii je v súčasnosti najnižšia za viac ako desať rokov.
Profesor Saggar tvrdí, že cielená politika vlády by mohla otvoriť príležitosť väčšej skupine ľudí, ktorá by posilnila produktívnu časť Austrálie.
„Ak máte účinné mechanizmy na podporu v oblasti starostlivosti o deti, zistíte, že do práce sa vracia oveľa viac žien,“
"Je veľa vecí, ktoré sa dajú urobiť, aby ste z existujúcej populácie dostali viac pracovných hodín, dní a rokov tým, že urobíte prácu príjemnejšou."
Protest proti zmene vo Francúzsku
Francúzske odbory chcú, aby vláda prezidenta Emmanuela Macrona ustúpila od svojho plánu dôchodkovej reformy, ktorá by zvýšila vek odchodu do dôchodku o dva roky.
Podľa samotného prezidenta sú zmeny nielen „spravodlivé a zodpovedné“, ale sú zároveň potrebné na to, aby pomohli udržať vládne financie na pevnom základe. Odbory však namietajú, že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku „prospieva len zamestnávateľom a bohatým“.
Predĺženie produktívneho obdobia a posunutie veku odchodu do dôchodku o dva roky by podľa odhadov francúzskeho ministerstva práce prinieslo do dôchodkového systému 27,7 miliard dolárov ročne, čo by ho do roku 2027 vyrovnalo.
Odbory navyše tvrdia, že existujú aj iné spôsoby financovania dôchodkov. Spomínajú napríklad zdanenie superbohatých alebo zvýšenie príspevkov zamestnávateľov či dobre situovaných dôchodcov.
Podľa profesora Saggara je situácia vo Francúzsku kritikou toho „čo by ste mohli nazvať pro-podnikateľskou alebo pro-trhovou politikou“.
Tvrdí, že "vo Francúzsku prebieha kampaň proti veľmi bohatým,"
„Macron vyhlásil, že francúzske spoločnosti by si nemali siahať do vreciek hlbšie ako doteraz. A to je asi chyba, pretože to aplikuje jeho “pro-podnikateľskú agendu” na niečo, čo sa týka všetkých.
“Kritici mu teraz vyčítajú, že chce vyriešiť problém financovania dôchodkov iba jedným konkrétnym spôsobom," uzatvára profesor Saggar.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Francúzov je proti zvýšeniu veku odchodu do dôchodku v krajine.
Rušňovodiči, učitelia a pracovníci rafinérií boli medzi tými, ktorí na protest proti tomuto kroku odišli zo zamestnania. Rovnako tak urobili aj zamestnanci štátneho výrobcu jadrovej energie. Po celom Francúzsku vyšlo do ulíc viac ako milión demonštrantov.